Gustáv Husák: Najskôr reformátor, potom realista a normalizátor

Treba vykonať všetko potrebné pre „normalizáciu“ situácie v Československu – zhruba takúto politickú rétoriku by sme počúvali presne pred 50 rokmi.
Nové pomery po invázií vojsk Varšavskej zmluvy do našej krajiny v auguste 1968, sprevádzali aj nové výrazové spojenia a eufemizmy ako „dočasný pobyt“ sovietskych vojsk či „ovládnutie oznamovacích prostriedkov pre poslúženie veci socializmu“.
Jednoročné obdobie od augusta 68 do augusta 69 zároveň poznamenala zásadná zmena na politickom výslní v Československu.
Reformného komunistu Alexandra Dubčeka vystriedal na čele KSČ tzv. „realista“ a pragmatik Gustáv Husák.
Československý odpor voči okupácii sa však začal lámať už podstatne skôr – takmer od začiatku.
Moskovský protokol, ktorý bezprostredne po invázii prijala československá vládna delegácia, sa postupne premietal do politického a spoločenského života krajiny.
Ako vyzerala ona normalizácia pomerov v Československu, ktorá sa stala hlavným politickým programom na ďalších 20 rokov?
Kedy sa definitívne podarilo utlmiť ľudový vzdor a odhodlanosť?
A aká bola nová politická kariéra Gustáva Husáka?
Naozaj bola za ňou občas deklarovaná snaha uchrániť národ pred tým najhorším aj za cenu morálnych ústupkov alebo jednoducho iba neobmedzená túžba po moci, ktorá ho posadila do kresla prvého tajomníka a napokon i prezidenta?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Tomášom Černákom z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.