Srbi sú traviči studní, hlásala vojnová propaganda Rakúsko-Uhorska

„Za cisára Pána a jeho rodinu“ – s týmito slovami sa narukovalo i bojovalo a tieto slová dodnes v istom zmysle symbolizujú prvú svetovú vojnu.
No kým nám toto heslo pripomína nejednu scénku zo slávneho dobrého vojaka Švejka, surová vojnová realita bola o poznanie mrazivejšia, než táto jej literárna karikatúra.  
Nielen na frontoch ale aj v zázemí znamenala drastické dopady na obyvateľstvo – rekvirácie, neustále odvody mladých práce schopných mužov na front, biedu a všeobecný nedostatok.
Miesto na kritiku a pochybnosti nebolo a úrady dôsledne sledovali a kontrolovali nálady obyvateľstva. Kým teda noviny písali o chrabrom postupe rakúsko-uhorských vojsk a víťazstve, ktoré je už na dosah, v zázemí boli ľudia už od začiatku vojny konfrontovaní s desiatkami tisíc ranených a zmrzačených vojakov. 
Ako v takých podmienkach udržať verejnú mienku na uzde? A ako funguje vojnová propaganda? O tej rakúsko-uhorskej sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historikom Jurajom Červenkom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.